Späť na Blog

Vedomý pohyb alebo napodobňovanie?

26.02.2021
Lektori Tanec
Vedomý pohyb akebo napodobňovanie?

Tanečníci rozprávajú pohybom tela. Čím rozmanitejší je ich pohybový slovník, tým kvalitnejší a pôsobivejší môže byť ich prejav. Tanec je pohyb na hudbu. S postupným zobúdzaním tela a objavovaním pohybu môže pohyb dokonale splynúť s hudbou.

Hľadáme vonkajšiu formu pohybu a teda napodobňujeme jeho výsledok, alebo je dôležitejší proces zobúdzania tela a formu vnímame ako výsledok vedomého pohybu? Na túto tému, ale aj ďalšie ohľadom pohybu sme sa porozprávali s lektormi rôznych tanečných štýlov z Akadémie Tanca.


Kristína Tarbaj Košecká - lektor pre contemporary a balet


To, o čo sa snažím pri výuke všetkých vekových kategórií je zachovanie vlastnej osobnosti každého tanečníka.

Hľadáme vonkajšiu formu pohybu a teda napodobňujeme jeho výsledok, alebo je dôležitejší proces zobúdzania tela a formu vnímame ako výsledok vedomého pohybu?

Podľa môjho názoru a takmer desaťročnej praxe môžem povedať, že všetci začíname napodobňovaním pohybov, ktoré vidíme. Ale v tanci je podstatné sa dopracovať k uvedomelému pohybu, ktorý prepája myseľ s telom a v neposlednom rade s emóciami a hudbou.

Už ako malé deti sa prirodzene učíme veci, slová či pohyby, ktoré vidíme vo svojom okolí. Čo však neznamená, že všetci sa hýbeme a správame totožne. Už ako deti si začíname budovať svoju osobnosť.

V tanci máme niekoľko fáz učenia:

  1. Prvá fáza sa začína už doma, kedy sa deti prirodzene hýbu na hudbu, a to je prvý krok k tomu, aby sa začali učiť tanec v kolektíve.
  2. V druhej sa oboznamujú s pohybom, ktorý má presnú formu, tvar, dĺžku a opakujú ho na základe názornej ukážky pohybov, ktoré im predvádza lektor. Avšak už tu sa deti stretávajú s uvedomením si vlastného tela a pracujú na presnej forme.
  3. Tretia fáza učí o dôležitosti podpory kreativity a zachovania prvotnej fázy, prečo sa deti rozhodli pre tanec. Je dôležité klásť dôraz na využitie a zapojenie poznatkov, ktoré dovtedy nadobudli, ale rovnako nechať priestor na podporu sebavyjadrenia a objavovanie individuálnych možností.
  4. Vo štvrtej fáze ide o rozvoj pohybového slovníka pomocou rôznych tanečných techník daného štýlu. Rozvíja sa dôkladná a vedomá práca tela v technických cvičeniach. Ide o rozvoj koordinácie rôznych častí tela súčasne v jednom rytme do viacerých smerov, alebo naopak každá časť má vlastný rytmus v tom istom čase, a rovnako sa kladie dôraz aj na rozvoj muzikality.

Vďaka týmto fázam rozvoja vlastného tela, intenzite a pravidelným tréningom počas niekoľkých rokov sa v tanci dostávame k dôležitosti procesu zobúdzania tela, kedy formu vnímame ako výsledok vedomého pohybu.

Čo považujete za dôležité pri učení pohybu vašich študentov?

Pri výuke mojich študentov, už od tých najmladších až po najstarších, je pre mňa dôležité, aby pochopili niekoľko faktorov. Vďaka nim sa môžu ďalej rozvíjať. Pre mňa osobne je dôležité, aby mali svoj vlastný názor, ktorý vedia vyjadriť. Aby boli schopní diskutovať o tom, čo sa im páči, nepáči, čo chcú dosiahnuť, rozprávať sa o emóciách.

Jeden z faktorov, ktorý musia pochopiť a prijať je, že je pre nás podstatné rozvíjať telo vďaka technickým cvičeniam. Tie dopomôžu vycvičiť telo a vďaka tomu dokážeme rýchlejšie pracovať na choreografiách a ich zapamätaní. To nám dáva väčší priestor na prácu s hudbou, kolektívnom prepojení a emóciami. Na mojich hodinách dostáva veľký priestor improvizácia s rozličnými zadaniami, kedy pracujeme na rozvoji individuality v tanci.

Ako na pohyb, aby sa nestal brzdou, ale rozvinul potenciál študentov?

To, o čo sa snažím pri výuke všetkých vekových kategórií je zachovanie vlastnej osobnosti každého tanečníka. Samozrejme, páči sa mi, ak kolektív dokáže tancovať ako jeden človek. Avšak dosiahnutie takejto úrovne je veľmi náročné a vyžaduje prax, vytrvalosť a disciplínu. Vec, ktorá funguje pri mojich študentoch je podpora ich kreativity. Prízvukujem im, najmä pri vlastnej tvorbe, že v tej chvíli neexistuje označenie správny alebo nesprávny pohyb. Je to len vec vkusu.

Osvedčilo sa mi, že vďaka tejto podpore a otvorenosti prijať ich pohybový slovník, sú rovnako oni ochotní prijímať môj štýl tvorby, a tak majú potrebu sa čo najviac priblížiť ku konkrétnemu výsledku. Často spolu hľadáme imaginácie, ktoré si priraďujeme k pohybom a to im dopomáha sa lepšie vložiť do choreografií. Opäť ide len o môj názor, ktorý vychádza z mojich vlastných skúseností, ktoré som nadobudla počas štúdia od mojich profesorov a nasledovnej praxe.


Diana Petríková - lektor pre Hip Hop


„Ak vydržíte pri tom, čo robíte, neustále budete prechádzať cyklom experimentovania, ich vyhodnocovania a tvorením niečoho nového. A nesmieme zabudnúť, že tanec musí byť prirodzený ako naša každodenná chôdza.“

Hľadáme vonkajšiu formu pohybu a teda napodobňujeme jeho výsledok, alebo je dôležitejší proces zobúdzania tela a formu vnímame ako výsledok vedomého pohybu?

Dôležité je neustále zobúdzať svoje telo a neustále sa venovať rôznym pohybovým koncepciám. Čím je telo tanečníka pevnejšie a pružnejšie, tým je schopnejšie širokého rozsahu pohybu. Ide o individuálne skúmanie a experimentovanie rôznych foriem tanečných štýlov.

Tanec si vyžaduje nezvyklé vzorce svalovej námahy a relaxácie, ako aj neobvykle intenzívny alebo trvalý výdaj energie. Ak vydržíte pri tom čo robíte, neustále budete prechádzať cyklom experimentovania, ich vyhodnocovania a tvorením niečoho nového. A nesmieme zabudnúť, že tanec musí byť tak prirodzený ako naša chôdza každý deň.

Čo považujete za dôležité pri učení pohybu vašich študentov?

Osobne považujem za najdôležitejšie, aby sa žiaci naučili počúvať a vnímať hudbu (ak teda nevyužívame koncepciu ticha). Hudba je vždy prvá až potom nasleduje pohyb. Rozobrať hudbu, chápať ju a byť v rytme.  Úzky vzťah medzi tancom a hudbou je založený na skutočnosti, že oba sú usporiadané podľa rytmických vzorov; tak môže byť použitý rytmus sprievodnej hudby na určenie rytmu tanca a jeho zdôraznenie.

Mnoho výrazov používaných v súvislosti s tanečným rytmom, ako napríklad tempo, dynamika a rytmus, sú odvodené z hudby, pretože väčšina tanca je buď zhudobnená, alebo ju sprevádza. Čo sa týka konkrétne pohybu, je dôležité si pripomínať vlastné telo, vlastný pocit z hudby, kde aj neprirodzená poloha a pohyb pomáha celkový pohyb otvoriť.

Rada svojim študentom pripomínam, že dokážeme rozhýbať celé telo od končeku prstov na nohe až po hlavu. Dôležité je skutočne precítiť, to ako sa v danom momente hýbeme. Ide o takzvaný trans, kde ten pohyb vlní celé naše telo a maľuje melódie. Sebavyjadrenie a fyzické uvoľnenie možno teda považovať za dva základné motívy tanca. 

Ak to zhrniem, tak okrem sily a pohyblivosti je dôležité učiť skvelú koordináciu (schopnosť pracovať s rôznymi časťami tela), vysoko vyvinuté kinestetické vedomie (na poznanie a kontrolu polohy a stavu tela), kontrolu nad váhou a rovnováhou v pohybe, rozvinuté vedomie a silný zmysel pre rytmus a ocenenie hudby. Tanec je duševná vec. Keď trénuješ ľudí, musíš im dať informácie, s ktorými sa budú zlepšovať a ty musíš byť schopný im tú informáciu podať.

Ako na pohyb aby sa nestal brzdou ale rozvinul potenciál študentov?

Ako to už v tvorbe chodí, riešenie vždy spočíva v zjednodušení. Treba určite zastaviť, spomaliť a uvedomiť si, čo robíš. Je dobré dať tomu čas a pohyb nesiliť. Čím viac svoj pohyb otvoríme rozličným technikám tanca, a takisto aj svoje uši rozličným druhom hudby, tým viac sa náš pohyb otvorí, rozvinie a porastie.

Treba cítiť vášeň a lásku k pohybu, nie k výsledku. Proces je nekonečný ako celý život. Od tanca sa nelíši. Tanec nikdy nie je súťaž. Konkurujete iba osobe, o ktorej viete, že sa z vás môže stať. Je preto dôležité pohybovať sa bez nejakých bariér a aj robiť veľké chyby. 

Nebojte sa a nesledujte ostatných ľudí. Ste tu, aby ste sa sústredili na rozvoj seba samého. Ak sa tá pohybová brzda aj dostaví, je dôležité si pripomenúť, prečo tancujete a prečo chcete tú iskru späť. Spomeniem slová jedného skvelého tanečníka Joseph Go, ktorý nám hovoril na hodine, že: „ak neveríš tomu, čo robíš, nikdy to nebude fungovať“. Nikto nikdy nezatancuje ako ty. Preto každý z nás má potenciál na obrovský tanečný rozsah a originalitu.

Musíš vedieť, čo je pre teba dobré, čo ti vyhovuje a naopak vedieť, čo ti škodí. V skratke, ako funguje tvoje telo. Nájsť si vlastnú stratégiu, filozofiu a psychológiu tanca. Taktiež by sme mohli hovoriť o disciplíne. Disciplína nie je niečo, ako desať prikázaní; nič nám neprikazuje, len nám ukazuje, ako sa neprestať učiť a nasávať. Disciplína nám musí vychádzať zo srdca, musí byť v nás. Netreba myslieť na dokonalosť pohybu, ale na úplnosť, totálnosť a úprimnosť nášho odovzdania sa.



„Preto si myslím, že pre kvalitu pohybu je lepšie objavovať svoje telo a aktivovať jeho neaktívne časti, ako izolovane opakovať kroky a ruky z videí.“

Hľadáme vonkajšiu formu pohybu a teda napodobňujeme jeho výsledok, alebo je dôležitejší proces zobúdzania tela a formu vnímame ako výsledok vedomého pohybu?

Určite závisí od výkonnostnej úrovni tanečníka. Na začiatku pohyb viac napodobňujeme a postupne sa učíme vnímať svoje telo, rozvíjať jeho pohybové schopnosti, pracovať s ním a teda naše telo zobúdzame a dokážeme tak robiť pohyb vedome.

Výnimočný tanečník dokáže rozbiť svoje telo na veľa malých častí a následne ho skoordinovať do pohybov, ktorými chce vyjadriť pocit, hodnotu alebo myšlienku v súlade s hudbou. Umenie pracovať so svojím telom a postupne ho zobúdzať, aktivovať jednotlivé časti, ktoré možno nevedomky nepoužívame je pre mňa asi ten najzaujímavejší proces objavovania. 

Ak tanečníci hľadajú len vonkajšiu formu obkukávaním zo sociálnych sietí, pohyb je často bez objemu, energie a muzikálnosti. Je to prirodzené, keďže na jeho vytváranie nepoužijú celé telo. Na videu vidíme akciu rukou, ale nevidíme ako presne tanečník na akciu využije celé telo. Preto si myslím, že pre kvalitu pohybu je lepšie objavovať svoje telo a aktivovať jeho neaktívne časti, ako len izolovane opakovať kroky a ruky z videí.

Čo považujete za dôležité pri učení pohybu vašich študentov?

V Baricchi Institute of Movement and Art, kde som tiež certifikovaným lektorom, vychádzame z niekoľkých základných princípov. 

  1. Pohyb iniciuje trup. Ruky, nohy a hlava sú vedľajšími centrami. Je to tak aj v bežnom živote. Skúste sa natiahnuť po šálku s čajom. Urobíte izolovaný pohyb rukou, alebo použijete na to aj váš trup a ruka je výsledok jeho pohybu?
  2. Ak sa chcem hýbať, potrebujem okrem svojho tela vnímať priestor. Vnútorný, vonkajší, osobný a všeobecný. Ak má tanečník nastavené vnímanie pohybu len na svoje telo, prichádza o ďalšie možnosti pohybu a jeho rozsah.
  3. Ak chce tanečník objaviť svoje možnosti, ktoré mu telo v pohybe prináša, je potrebné prepnúť sa do módu, že moje telo učí moju hlavu. Ak dáme priestor našej hlave, konkrétne kritickému „ja“, to nás dokáže zviazať a limitovať. Hlava má viac skúsenosti s učením, analyzovaním, uvedomovaním si a naše telo zasa s pohybom. Veď denno denne balansuje náš pohyb (nielen) v kritických momentoch, kedy ho strácame.

Ako na pohyb aby sa nestal brzdou ale rozvinul potenciál študentov?

Naša hlava má vo vnímaní pohybu limity. Myslím, že sa pri učení pohybu môžu stať dve chyby. Prvou je príliš veľa informácií o pohybe, ktoré môžu pohyb blokovať a druhou napodobňovať pohyb z vonku bez jeho vytvárania z princípov. 

Cez pohybové cvičenia, ktoré podporujú rozvoj koordinácie a priestorové vnímanie môžme nášmu telu vybudovať podvedomý návyk, vďaka ktorému bude schopné využiť svoj potenciál aj v zložitých pohyboch. Pri tancovaní zostáv alebo freestyle je vhodné nechať, aby telo v pohybe učilo našu hlavu. Telo si nájde najefektívnejšiu cestu tak, aby bolo v balanse.

Často sa stretávam s tým, ako tanečníci stále kontrolujú pohyb hlavou. Vytvárajú si tak vlastné limity. Pohyb v priestore je zložitý 3D model, ktorý asi veľmi ťažko vieme obsiahnuť hlavou. Ale ak je naše telo zobudené a vníma priestor, tak to dokáže. Je od malička cvičené vyrovnávať balans. Môže to byť podobná situácia, ako keď sa podknem. Telo nájde cestu bez toho, aby som začal premýšľať čo ide robiť noha, ruka, hlava.

Pri učení tanca kladiem dôraz na postupné zobúdzanie tela, posilňovanie priestorového vynímania a aplikovanie základných princípov biomechanického fungovania tela. Ostatné je už na tanečníkovi, vyjadriť svoju osobnosť hudbu či príbeh tancom.


TEXT: Kristína Tarbaj-Košecká, Diana Petríková, Tomáš Surovec, FOTO: Magdaléna Reporter a archív lektorov, Akadémia tanca Nitra