Späť na Blog

Môj pohyb sa stal mojim silným, osobným vyjadrením – Dida Petríková

09.04.2021
Lektori Rozhovor

Dida Petríková, naša skvelá lektorka pre hiphopové štýly a freestyle (improvizácia) je známa svojou túžbou cestovať a spoznávať. V dnešnom rozhovore s Magdalénou Záňovou prezradí viac o roku štúdia na prestížnej tanečnej škole Åsa Folkhögskola vo Švédsku.

dida petríková


„Vtedy som si fakt uvedomila, že som sa veľmi oslobodila a vedela som, že som sama sebou ako nikdy predtým aj tanečne aj ako človek. Môj pohyb sa tak stal mojim silným, osobným vyjadrením.“

Dida Petríková

Dida, ty si v rokoch 2017- 2018, jeden rok žila vo Švédsku. Dostala si sa do tanečnej školy, ktorej meno si asi v živote nezapamätám. Už z predchádzajúcich našich rozhovorov viem, že ťa to posunulo nielen tanečne v hip hop štýloch a freestyle (improvizácia), ale že to bol silný zážitok, ktorý možno ovplyvnil aj tvoje ďaľšie rozmýšľanie o živote a o svete. Poďme ale po poriadku…

Odkiaľ si sa dozvedela o tejto škole, ako prišla k rozhodnutiu, že chceš ísť študovať tanec do Švédska? Ako si sa pripravovala a ako prebiehali prijímačky – musela si vycestovať, ukázať čo vieš – v štýle Flash dance alebo výber prebiehal online?

O tejto škole som sa dozvedela od Gorkyho, môjho prvého učiteľa Hip Hopu. A asi aj od Pigga sme to počuli tak vo všeobecnosti. Veľmi som si túto informáciu uchovala v pamäti s tým, že možno raz v budúcnosti tam chcem ísť, ak sa bude dať. Znelo to pre mňa skôr ako veľký vzdialený cieľ, ak mám byť úprimná…

Samotné rozhodnutie prišlo až keď som žila v Londýne (v tom čase som trochu zabudla, že táto škola existuje), ale stretla som kamošov, čo sa tam chystali a nejako ma prebrali k tejto myšlienke a povedali, že by som tam mala ísť aj ja a že ma tam budú čakať hahaha. A tak, o  rok nato som sa rozhodla ísť na prijímačky. Mala som možnosť aj online formou, ale samozrejme som tam chcela ísť naživo a vidieť tú školu na vlastné oči. Nakoniec to bolo nad moje očakávania.

Priebeh prijímačok spočíval v troch tanečných hodinách v rozličných štýloch, pripravené sólo, kondičný extrémny tréning a interview. Čo sa týka prípravy, ktorú si spomínala, tak po finančnej stránke áno, musela som predtým pracovať, myslím, že som popri tom aj učila v AT, niečo som mala našetrené a samozrejme mi popri štúdiu pomohli aj rodičia, keď to bolo nevyhnutné. Žiaľ, žiadny grant alebo štipendium nepodporovalo toto štúdium.


Povedz nám, prosím ťa, čo je to vlastne za školu, aké štýly sa tam študujú, čo konkrétne si študovala ty?

Je to folkhögskola – čo znamená v preklade ľudová – stredná škola. Ľudová “stredná“ škola je zameraná na dospelých a je otvorená pre všetkých. Ľudia sa zúčastňujú z vlastnej vôle na procesoch učenia, ktoré zahŕňajú sociálnu interakciu, spoluprácu, diskusiu a reflexiu. Åsa Folkhögskola je miestom stretnutí ľudí zo všetkých kútov sveta.

Škola zahŕňa rôzne kurzy, ale hlavne teda intenzívny kurz tanca. Ide o street dance štýly (Hip Hop, Locking, Popping, House & Breakin). Môžeš sa hlásiť na jeden konkrétny štýl a prebádať ho hlbšie alebo si vyberieš 5 štýlov a budeš makať na všetkých štýloch pre svoj tanečný rozsah. Samozrejme, popri tom máš aj kondičné tréningy alebo hodiny na samotný pohyb tzv. movement class.

Počas môjho roku sme mali aj hodiny marketingu, kde sme sa učili proces uskutočnenia podujatí a napokon musela prísť aj realizácia našich projektov. Chcela by som spomenúť aj Internship (tzv. stáž) , ktorý je súčasťou roka, kde sme mohli vycestovať na dlhšie ako víkend a inšpirovať sa inými krajinami poprípade vytvoriť kolaborácie aj mimo školy. Ja som sa venovala kurzu 5-styles, ktorý bol niekedy náročný, ale výborný!


Ako prebieha výuka-5 style systém? Ako si budovala tanečné schopnosti, bolo to o krokoch, učení prvkov alebo o práci s pohybmi tela? Mali ste na každý štýl viac trénerov alebo sa vám venoval jeden človek celý čas?

Hmm… Opíšem môj 5-styles systém, ktorého som sa zúčastnila. Na každý štýl sme mali jedného učiteľa/učiteľku. Počas roka sme ale mohli pozývať tanečníkov z celého sveta na workshopy a mať tak aj iný zdroj inšpirácie. Jeden deň – jeden tanečný štýl + poobedňajšie hodiny (na pohyb, kondičku alebo marketing a iné…).

Všetky hodiny mali úžasných lektorov, ktorý sa venovali foundation (základy), hudbe, histórii, pohybu, správnemu pochopeniu štýlov a danej kultúry, technike a udržiavaní našich osobností. Veľmi rada spomínam na tieto hodiny, stále uchovávam a používam veľa informácií!


Počas roka sa robia tanečné skúšky, súťaže, battle? Ako sa na škole vyhodnocuje tanečný pokrok tanečníka? Po akom čase si si uvedomila, že sa zlepšuješ?

Nie sú tam žiadne skúšky počas roka. Jediné, čo treba udržiavať je chodiť na tréningy a makať. Ale na druhej strane je to veľmi kľudné a nikto na teba netlačí. Všetko je viac menej o vlastnom rozvoji a postoji, na ktorom ti pomáhajú tvoji učitelia s ktorými máš taký rodinkovský vzťah.

Akoby sa tam hlásia tanečníci, ktorí fakt vedia, prečo tam chcú ísť a ich mentalita je silná. Na
battle sme chodili cez víkendy a taktiež ich organizovali na škole pre verejnosť. A ak chcel niekto vytvoriť performance, mal tiež na to priestor. Pokrok som cítila asi na každodennej session s mojimi spolužiakmi.

A veľký pokrok som si uvedomila asi až na konci. Vtedy som si fakt uvedomila, že som sa veľmi oslobodila a vedela som, že som sama sebou ako nikdy predtým aj tanečne aj ako človek. Môj pohyb sa tak stal mojím silným, osobným vyjadrením a samozrejme to bolo aj vďaka tomu, s akými ľuďmi som tam bola obklopená, ktorí ma neskutočné posúvali vpred….

Bez nich by som ten pokrok určite nedosiahla. Samozrejme o pokroku a procese som vždy komunikovala so svojími učiteľmi. Ten nárasť rozvoja v každom štýle bol obrovský, pretože ten tanec a hudba boli veľkou súčasťou každého dňa!


Z fotografií a videí, ktoré si v tom období zdieľala mám pocit, že tá škola bola niekde v lese, v prírode. Aj si mala čas si napríklad užiť krásy okolia? Ako si trávila voľný čas?

Áno, máš pravdu. Škola v prírode – akoby sme to nazvali my. To znamená, že si veľmi sústredený na seba a svoje umenie. A to dáva tomuto tanečnému štúdiu špecialnu esenciu. Úprimne sa to nedá veľmi slovami opísať. Príroda tam samozrejme vládne, keďže ťa obklopuje každý deň.

Voľný čas som trávila aj navyše trénovaním, keďže som pokladala za vzácne byť práve tam a tá energia miesta ma veľmi často brala do tanca. Môj voľný čas vypĺňala taktiež príroda, umelecká dielňa, večerné kurzy, sauna, chillin´ s kamošmi, často sme chodili k jazeru, cez víkendy na battle alebo na výlety do Štokholmu, tvorili párty a malé podujatia, taktiež je tam tzv. hip hopová knižnica, ktorú môže každý využívať kedykoľvek, a tak ďalej… Je tam fakt veľa možností ako vyplniť svoj voľný čas.


Spomínala si, že tvoji spolužiaci bola zmes národností takmer z celého sveta. Musel to byť ohromný zdroj inšpirácií, ale aj rozdielov a kultúrnych odlišností. Ako ste spolu vychádzali, ako ťa to množstvo inakosti ovplyvnilo?

Áno, je to tak. Keďže som tam bola jediná slovenka, trvalo mi nejaký čas si zvyknúť na rôzne prízvuky, iné pohľady na svet, tanec, správanie, atď. Ja som bola priam unesená (v najlepšom slova zmysle)! Bol to úžasný kultúrny zážitok. Najskôr som bola viac introvert a tichá, no vtedy mi pomáhal doslova tanec. Ako sa hovorí, tancom sa vieme vyjadriť viac, než slovami.

Pre mňa to tak asi vždy bolo a v tomto momente to bolo veľmi očividné, a tak vďaka tancu som sa neskôr dokázala viac otvoriť a komunikovať viac aj verbálne. Bolo to veľmi zaujímavé hahahah. Ja som bola neskutočne inšpirovaná a veľmi veľa som sa od všetkých naučila.

Podľa mňa sme všetci vychádzali medzi sebou veľmi dobre. Akoby všetko do seba zapadalo aj s kultúrnymi rozdielmi. Nespomínam si ani na nejaké konkrétne extrémne kultúrne rozdiely a ak sa aj vyskytli všetci sme sa veľmi rešpektovali a akceptovali. Ovplyvnilo ma to v tom, že som sa stala ešte viac otvorenejšia voči životu a spoznávaniu, brať všetkých ľudí rovnako a vedieť sa prispôsobiť, inšpirovať sa všetkým naokolo, byť sama sebou a tak ďalej…


Čomu ste sa venovali okrem tanca? Zaoberali ste sa v rámci štúdia aj napríklad
regeneráciou, fyzioterapiou, životosprávou? A keď sme už pri tom, aká tam bola
napríklad strava? Varila si si sama alebo tam bolo spoločné stravovanie?

Mávali sme kolaborácie so študentmi hudobného kurzu, venovali sme sa marketingu ako som už spomínala, fyzioterapii + regenerácii, niektorí študenti mohli učiť večerné kurzy – ďalšie tanečné štýly alebo Jógu, Capueiru, Djing , Graffity a podobne. Jedlo tam je celý týždeň zaobstarané školskou kuchyňou, ktorá vždy ponúka od mäsitých až po vegánske jedlá, iba cez víkendy sme si varili.

Ku škole patrila asi aj nejaká ubytovňa? Alebo chatky? Opíš prosím ťa, ako si tam bývala.

Býva sa tam v domoch, vyzerajú ako bungalové domčeky. Takže bývame viacerí spolu ako
rodinka.


Pamätám si, že keď si mala vycestovať, mala si celkom vážne problémy s kolenom, napriek tomu si sa odhodlala do školy nastúpiť. Ako si tento zdravotný problém popri intenzívnemu tréningu zvládla? Čo sa stalo s kolenom vo Švédsku?

Dobre si spomínaš. Asi ma pred odchodom zachránilo pár súkromných hodín s fyzioterapeutom, ktorý ma naučil dôležité cviky, aby som posilnila väzivo okolo kolena a tie som cvičila poctivo vo Švédsku. A taktiež kolagénová injekcia. Toto ma viac-menej vtedy zachránilo. Začala som sa viac starať o svoje telo, mať pravidelné tréningy a snažiť sa o správnu životosprávu.


Je niečo, čo ti doteraz veľmi chýba z tohto času vo Švédsku a čo je možno zároveň
najlepšou spomienkou pre teba?

Určite mi chýba žiť blízko lesa. A najviac asi každodenné tancovanie “sharovanie“ s ľuďmi, ktorí sú ti ako rodina a spolu tanečne rastiete. To je asi najúžasnejšia spomienka, žiť spolu ako komunita a každý deň tancovať a tvoriť umenie.


Školu si absolvovala pred tromi rokmi, často je dobré hodnotiť veci s odstupom času, keď trochu ustúpia emócie. Ako ten rok hodnotíš teraz? Išla by si tam znova? Je ešte nejaká iná tenečná škola vo svete, do ktorej túžiš ísť študovať?

Veľmi často spomínam na tento čas a ešte pred Coronou sme sa niektorí stretávali aspoň párkrát za rok. Máme také rodinkovské puto, tak to je úplne úžasné! Ja by som tam určite ešte aspoň raz chcela ísť. Odporúčam túto školu všetkým, aj keď samozrejme odkedy som tam bola ja, veľa vecí sa zmenilo – systém, aj učitelia, ale určite to stojí za to!

Neviem už o žiadnej tanečnej škole podobnej tejto. Myslím, že toto je fakt samostatná kategória. Ale rada by som spomenula Academy of Theatre and Art v Amsterdame, atmosféra tej školy je tiež pohltivá a veľmi rada by som asi skúsila štúdium aj tam.

Ďakujem za rozhovor DIDA Petríková!


Text: Magdaléna Záňová, Diada Petríková, Foto: archív Dida Petríková, www.akademiatanca.sk

Môže vás zaujímať